Ten violončelista opäť

Muž s puzdrom na violončelo bol opäť vo vlaku o 23:52. Spal od prvej stanice ako predtým, s jednou rukou položenou na puzdre, akoby mu mohlo odísť bez neho. Už som ho videla štyrikrát a nikdy som ho nevidela bdelého. Rozhodla som sa, že nechcem vedieť, kde hráva. Niektorí stáli cestujúci sú ako počasie — a tak je lepšie ich aj nechať.