Tidetable

EsejeČ. 1Drobné písmo · Časť 1 z 2

Chvála poznámky pod čiarou

Poznámka pod čiarou je druhým hlasom pod prvým: hlasom autorky, ktorá sa drobnejším písmom prie sama so sebou. Obhajoba najtichšej časti strany.

Od Ilse Marrow1 minúta312 slov

Dostupné aj v: العربيةБългарскиবাংলাCatalàČeštinaDanskDeutschΕλληνικάEnglishEspañol (Latinoamérica)EspañolEestiفارسیSuomiFrançais (Canada)Françaisעבריתहिन्दीHrvatskiMagyarBahasa IndonesiaItaliano日本語한국어LietuviųLatviešuBahasa MelayuNederlandsNorsk bokmålPolskiPortuguês (Portugal)Português (Brasil)RomânăРусскийSlovenščinaSrpskiSvenskaKiswahiliไทยFilipinoTürkçeУкраїнськаTiếng Việt繁體中文简体中文

Poznámka pod čiarou má zlú povesť a väčšinou si ju zaslúži. Akademici v nej ukrývajú argumenty, ktoré sa boja predniesť otvorene, právnici klauzulu, na ktorej bude záležať, a istý druh románopisca sa tam chodí predvádzať na úkor čitateľa.11Nebudem menovať mená. Viete, aký je to typ knihy. Poznámky majú svoje poznámky. Keď ľudia hovoria, že neznášajú poznámky pod čiarou, zvyčajne tým myslia, že neznášajú, keď ich nútia pozrieť sa na spodok strany a zistiť, že skutočný rozhovor sa celý čas odohrával práve tam.

Aj tak chcem poznámku pod čiarou obhájiť, pretože si myslím, že jej zlú povesť má na svedomí nesprávne používanie a že správne použitá patrí k drobným radostiam z čítania.

Dva hlasy

Dobrá poznámka pod čiarou je druhým hlasom. Hlavný text hovorí tempom argumentu; poznámka sa k nemu pridá a povie niečo, na čo argument nemá čas. Prameň. Pochybnosť. Vtip, ktorý by rozbil odsek, keby zaznel priamo v ňom. Čitateľ môže počúvať, alebo nie. V tom je celý zmysel: poznámka pod čiarou je jediná časť strany, ktorá žiada o dovolenie.

Preto svoje poznámky kladiem vedľa textu, nie podň. Na širokej obrazovke sa objavujú na okraji, vedľa riadka, ku ktorému patria, takže druhý hlas zaznie v tej istej chvíli ako prvý.22Poznámky na okrajoch sú staré ako knihy samy. Stredovekí pisári a ich čitatelia zapĺňali okraje rukopisov opravami, komentármi a občas aj sťažnosťami na chlad. Na telefóne, kde okraj nie je, sa vracajú na koniec, ako poznámky v knihe v mäkkej väzbe. V každom prípade hlavný text nikdy nezastane, aby na ne počkal.

Pravidlo pre poznámky

Držím sa jedného pravidla, ktoré porušujem, len keď to urobím zámerne: poznámka môže pridať, ale nesmie zachraňovať. Ak veta potrebuje poznámku pod čiarou, aby dávala zmysel, je zle napísaná a poznámka je len obväz. Skúška spočíva v tom, že si esej prečítate bez všetkých poznámok. Ak stále obstojí, poznámky sú darom. Ak sa zrúti, boli lešením — a lešenie sa má odstrániť skôr, než sa niekto nasťahuje.

Takto chápaná je poznámka pod čiarou prejavom dôvery. Hovorí čitateľovi: tu je niečo, čo ma zaujalo, a verím, že sám posúdiš, či to zaujalo aj teba.

Poznámky

  1. Nebudem menovať mená. Viete, aký je to typ knihy. Poznámky majú svoje poznámky. ↩

  2. Poznámky na okrajoch sú staré ako knihy samy. Stredovekí pisári a ich čitatelia zapĺňali okraje rukopisov opravami, komentármi a občas aj sťažnosťami na chlad. ↩

List

Jeden list, každú prvú nedeľu v mesiaci.

Nová esej v plnom znení, dve či tri poznámky a nič navyše. Žiadne sledovacie pixely, žiadne počítanie otvorení, odhlásiť sa môžete jediným kliknutím.

Alebo ho sledovať cez čítačku kanálovPozrieť si ukážku listu